Tibor Rendek
Fotografický profil na Facebooku
Co bylo dříve? Tvá záliba v cestování a chození po horách, nebo jsi začal nejdříve fotografovat a to tě přimělo vyrazit do kopců a cizích krajin?
Už od malička som bol zvyknutý chodiť s rodičmi do hôr. Hlavne do Malých Karpát, keďže sú najbližšie k Trnave, kde som vyrastal. Neskôr som začal chodiť na výlety s kamarátmi, mnohokrát aj na niekoľkodňové „vandre“. V tom čase začali prichádzať na trh prvé digitálne kompakty a my sme snívali tom, aké by to bolo super, keby sme tieto výlety mohli nafotiť a potom prezerať v počítači. Tak som si v roku 2002 kúpil svoj prvý digitálny, 2 megapixelový kompakt. Vtedy to bolo ešte veľmi drahé a nerozšírené medzi amatérmi, brali sme to ako taký malý zázrak.
Nebyla to krásná doba? Dnes mám často pocit, že se všichni ženou jen za megapixely a technicky co nejdokonalejší fotkou a vůbec si neužívají krajinu kolem sebe jako takovou…
No záleží na tom, či je človek viac turista, alebo fotograf. Ja som dávnejšie chodieval do hôr iba kvôli turistike a popri tom som fotil, tým pádom som si viac dokázal užiť tú krajinu okolo seba. Teraz sa to ale obrátilo, turistika sa pre mňa stala viacmenej len doplnkom k fotografovaniu krajiny. Východ alebo západ slnka si už ťažko vychutnám, keďže mám v tej chvíli na mysli iba to, kde postavím statív a ako nastavím parametre vo foťáku. Keď ale dofotím, tak sa snažím dostihnúť to, čo som pri fotení zameškal. Len tak si sadnúť a vstrebať tú atmosféru prírody okolo. V poslednej dobe si najlepšie viem užiť krajinu na horskom bicykli, bez foťáku.
Tvůj nejintenzivnější zážitek při fotografování krajiny?
Z každého fotenia si prinesiem nejaký zážitok. Hlavne keď treba chodiť kvôli západu alebo východu slnka po tme po horách, len pri svetle čelovky :) Najintenzívnejším zážitkom bolo ale pre mňa fotenie na Islande. Každé jedno miesto kde sme sa zastavili vo mne zanechalo hlboký dojem. Neviem, či je na svete nejaká lepšia krajina pre krajinárskeho fotografa.
Zažijte východy a západy slunce na nejatraktivnějších místech v Česku, na Slovensku i jinde v Evropě s partou dalších stejně zapálených fotografů. Zlepšete své dosavadní znalosti a posuňte svou tvorbu opět o kousek dál.
V tom s tebou musím jednoznačně souhlasit, Island je ráj pro krajináře. Po návratu odtamtud mě většinou poměrně dlouho trvá, než vstřebám všechny emoce s tou krajinou spojené a než se opět přeorientuji na náš typ krajiny.
Rád by som sa tam ešte niekedy vrátil a pozrel sa na menej známe miesta. Snáď sa mi to v budúcnosti podarí.
Nedávno jsem musel smeknout před fotografiemi, které jsi pořídil v Norsku. Po jejich zhlédnutí by si člověk skoro myslel, že tam stále svítí slunce?
Ďakujem, som rád, že sa páčia. A uhádol si, slnko tam vtedy naozaj svietlo skoro stále :) Boli sme totiž na Lofotoch, až za polárnym kruhom a v tej dobe (na jar) tam bol polárny deň. Navyše sme mali také šťastie na počasie, že z deviatich dní sme mali iba jeden deň zamračené. Takže o fotky s polnočným slnkom nebola núdza. Len teda škoda, že sme tým pádom nemohli vidieť polárnu žiaru.
Slovensko nabízí tolik atraktivních lokalit, že by snad člověk ani nemusel nikam za hranice cestovat a přesto by stále měl co objevovat. Máš doma nějaké místo, kde jsi byl už vícekrát, a přesto se ti jej nepodařilo vyfotit tak, jak by sis představoval?
To je pravda, v každom jednom pohorí (a nielen na horách) sa nájdu krásne miesta. Niekedy sa stačí len tak túlať po lese, mimo značiek a človek natrafí na nejaký parádny „flek“. V objavovaní mi dosť pomáha Google Earth, len tak si lietať v počítači nad pohoriami a klikať na fotky na Panoramiu. Často tam zbadám niečo zaujímavé a málo známe.
Čo sa týka miesta, kde som bol veľakrát a nepodarilo sa mi ho vyfotiť podľa predstáv, tak to je napríklad Veľký Choč. Raz by som chcel odtiaľ odfotiť východ slnka s inverziou. Snáď sa niekedy zadarí :)
V tom případě je nadcházející zimní období pro fotografie nad inverzí jako stvořené :)
Áno, v zime bývajú veľmi dobré podmienky na fotografovanie krajiny. Hlavne keď všetko prekryje sneh a schová všetky rušivé prvky. Na horách býva pri jasnom počasí kryštáľová viditeľnosť, hlavne pri inverzii. Keď vystupujú kopce z mora oblakov, to sú asi najkrajšie pohľady, aké sa na horách dajú zažiť. Dúfam, že táto zima bude na takéto podmienky štedrá.
Vyrážíš takto za focením s někým stejně „postiženým“, nebo raději ty momenty vychutnáváš sám?
Keď idem len niekam nablízko, napríklad do Malých Karpát, chodievam občas aj sám. Väčšinou (a oveľa radšej) ale chodím fotiť s podobne „postihnutými“ kamarátmi :) Pre mňa platí to, čo si zapísal Christopher McCandless do knihy v mojom obľúbnom filme Into the Wild: Happiness only real when shared.
Vzpomeneš si ještě na své fotografické začátky? Mění se v průběhu času tvé fotografické vidění?
Ako som už spomenul, fotenie som zo začiatku bral iba ako dokumentáciu výletov. To znamená, že som prakticky cvakal všetko, čo ma zaujalo. Keďže som sa chcel svojimi výtvormi pochváliť aj pred ostatnými, začal som fotky uploadovať na istý fotografický server, kde boli vystavené kritike. Vtedy som si uvedomil, že nie sú až také úžasné, ako som si myslel a je tam dosť veľký priestor na zlepšenie. Postupne som sa začal vnárať do tejto problematiky, študovať o kompozícii, expozícii, svetle a post-processingu. Turistické cvaky ma prestali uspokojovať. Predtým som urobil počas výletu bežne 200-300 fotiek, teraz sa snažím len o kvalitné zábery. Niekedy sa stane, že na výlete neurobím ani jednu fotku.
A tvůj cestovatelsko-fotografický sen?
Jednoznačne Himaláje. Tie raz musím vidieť na vlastné oči. Everest base camp, alebo trek okolo Annapurny. To by som si dal :)
Míříš vysoko :) Tak ať se ti to brzy splní!
