Marek Loduha
Web: http://fotomarko.webnode.sk/
Fotografický profil na Facebooku
Kdo, nebo co tě přivedlo do hor?
Najskôr sa chcem poďakovať portálu nasfotograf.cz za to, že mi umožnil tento rozhovor.
A čo ma teda priviedlo do hôr? Aj keď nežijem blízko veľkých hôr, tak ma hory fascinovali už od malička. Často som si listoval staré knihy s fotkami z Tatier a iných Slovenských hôr. Už vtedy, som veľmi túžil tieto krásne hory navštíviť. Keď som mal asi 13 rokov išli sme kempovať s rodičmi do Západných Tatier do Račkovej doliny. Pamätám si, ako ma tam tie hory fascinovali, myslim, že som sa tam zaľúbil do hôr a odvtedy táto láska k horám pokračuje až do dnes.
Jak cesty plánuješ? Bereš ohled na focení, když vybíráš vrchol, na který bys chtěl vystoupit? Nebo je fotografování jen „vedlejším produktem“ ?
Ešte donedávna som viacej chodil po horách hlavne za cieľom zdolať nejaký kopec, hrebeň, alebo vidieť nejakú novú oblasť a fotenie bolo veru „len“ vedľajším produktom. Postupom času ma fotenie stále viacej baví a vždy si chcem z dobrej túry priniesť aj mnoho pekných snímkov. A tak teraz s bratom, ktorý je môj najčastejší spoločník, cesty plánujeme tak, aby sme stihli aj nejaký západ alebo východ slnka. Je to síce náročnejšie, hlavne ak sa nachádzame v ťažkom teréne, ale zážitky sú o to väčšie a krajšie. Často vyhľadávame neznáme a neokukané miesta. V tomto myslim, že mám trochu výhodu proti iným fotografom, lebo mám aj nejaké horolezecké skúsenosti a tak si trúfnem fotiť aj na miestach, kde sa iní fotografi nedostanú.
Ano, je radost Tvé fotky sledovat, protože jsou často z míst, kam se fotograf-turista nikdy nedostane. Jaké fotografické vybavení bys na podobné cesty doporučil? (ohledně váhy, rozměrů atd.) Co máš vždy sebou?
Záleží na tom, na aké miesto sa človek chce dostať. Či bude potrebovať zimnú výstroj, alebo aj lezeckú výstroj. To znamená lano, cepín, mačky, nejaké istenie atď…. či ide o jednodňový alebo viacdňový výlet. Samozrejme spolu aj s výbavou na fotenie je toho veľa. A prejaví sa to určite na objeme a váhe. Preto človek musí robiť často kompromis pri príprave na túru, alebo aj priamo v teréne. No určite vždy mám aj pri tých ťažších túrach zo sebou minimálne zrkadlovku s jedným objektívom. Často sa musím vynájsť bez statívu. Na takých túrach skúšam fotiť z ruky, alebo foťák postavím na nejaký kameň, prípadne ruksak. Viem, že na trhu je už aj množstvo malých kvalitných zrkadloviek, na ktorých sa dajú meniť objektívy, sú podľa mňa výborným kompromisom pre takéto túry.
Zažijte východy a západy slunce na nejatraktivnějších místech v Česku, na Slovensku i jinde v Evropě s partou dalších stejně zapálených fotografů. Zlepšete své dosavadní znalosti a posuňte svou tvorbu opět o kousek dál.
Takže předpokládám, že s nocováním v horách problém nemáš? Hodně fotografů toto odrazuje, samozřejmě především v zimě. Já třeba mám ale tyhle chvíle nejraději, i když je s tím spojená určitá dávka nepohodlí.
Áno presne tak, nocovanie na horách patrí aj pre mňa vždy k tým najlepším zážitkom. V lete netreba ani stan, ak je počasie stabilné. V zime je stan výhodou a vytvára aj krásnu atmosféru. Veď krásne zimné fotky so „svietiacim stanom“ sú veľkou odmenou za námahu a nepohodlie, ktoré človek podstupuje. Ak hovoríme o plánovanom spaní na horách, tak to s trochou odvahy, a dobrého výstroja to je schopný zvládnuť takmer každý. Myslím, že by aspoň raz, mal vyskúšať takýto nocľah každý horský fotograf. Horšie to je, ak spať na horách neplánujeme, ale kvôli poveternostným podmienkam, alebo kvôli zlému naplánovaniu túry nestihneme zbehnúť dole. To sa stáva len výnimočne, ale pre takúto situáciu, treba nosiť zo sebou aspoň „bivakovacie vrece“.
Máš nějaký takovýto „ostřejší“ zážitek, kdy ses nestihnul vrátit a uvíznul někde na kopci?
Vyslovene zážitok, kde by som musel núdzovo prespávať nemám. Ale raz v Bernských Alpách deň pred výstupom na Finsterarhorn sme rozložili stan vo výške asi 3100m približne 100 výškových metrov nad horskou chatou Finsterarhornhute. Po celonočnej jazde autom zo Slovenska do Švajčiarska sme neaklimatizovaní šlapali s plnými batohmi celý deň cez nekonečné ľadovce Bernských Álp. Konečne sme unavení zaľahli do stanu. Hlava ma príšerne bolela, cítil som sa pod psa. O chvíľu prišla poriadna búrka. Blízkalo sa všade naokolo. V stane sme začali mať strach z hroziaceho blesku. A tak sme sa rozhodli, že zbehneme dole do chaty a tam búrku prečkáme. Cestou na chatu sa mi na mokrých skalách pošmyklo a trochu som si poranil ruku. Bolesť hlavy a ani búrka ale neprestávali. No kvôli pár hodinám spánku sme na chate 50 euro dať nechceli a chatár milosrdný nebol. Vedel som, že v takom zlom stave sa naspäť do stanu nedostanem. Tak sme sa rozhodli asi okolo pol dvanástej večer prespať napriek zákazu v malej chatke pod hlavnou chatou. Bol už nočný kľud, v chatke nikto nebol a tak sme to využili. Ta chatka nás zachránila. Dal som si liek proti bolesti hlavy a ráno o štvrtej ako vymenení sme už šlapali proti vrcholu Finsterarhorn, ktorý sa nám podarilo potom zdolať.
Změnilo fotografování krajin tvůj pohled na svět kolem tebe?
Áno fotografovanie krajín ma naučilo pozerať na svet inak. Viacej si všímam okolie a miesta, ktoré som si predtým vôbec nevšímal. Prestalo mi vadiť chodiť na tie isté miesta aj mnohokrát. Teraz na tých známych miestach vyhľadávam stále nové kompozície, alebo nejaké zaujímavé klimatické podmienky. Naučil som sa žasnúť čo všetko dokáže Boh cez prírodu vytvoriť. Som veľmi vďačný, za každý takýto zážitok a že tú nádheru môžem aj fotoaparátom aspoň trochu zachytiť.
Jaký zážitek ve svém fotografickém životě bys označil za ten doposud nejsilnější?
Ťažko povedať, ktorý bol pri fotení najkrajší, ale určite jeden z najkrajších zážitkov som zažil v Rakúskych Alpách na vrchole hory s názvom Daniel. Po celodennom prechádzaní hrebeňa sme na poslednom vrchole ostali môj otec a ja čakať na západ slnka. Boli sme svedkami nádherného divadla, keď začalo zapadať slnko. Nádherne nasvietilo stenu hory Zugspitze, ktorá bola oproti a zasa dolu ako rieka sa z Nemeckej roviny začala naťahovať inverzná oblačnosť. Hore sme boli sami. Bol to krásny rodino fotografický zážitok. Zvlášť pre otca, lebo sa tak často na hory kde by mohol pozorovať východ alebo západ slnka nedostane.
Když bys byl v situaci, že by ses musel rozhodnout, zda vystoupíš na vrchol, nebo uděláš skvělou fotografii v půli výstupu, ale pak už to budeš muset kvůli nedostatku času otočit, co bys zvolil?
Tak takúto situáciu by som riešiť nechcel :-) Nebolo by to ľahké rozhodovanie. Ale určite by záležalo od toho na aký kopec šlapem. Ak by som šlapal na kopec, na ktorom som už bol, alebo viem, že v budúcnosti sa tam s veľkou pravdepodobnosťou a ľahkosťou dostanem, tak by som určite radšej fotil. No ak by som šlapal na nejakú horu, ktorá by bola pre mňa výzvou a jej zdolanie nie je jednoduchá záležitosť, tak by som asi pokračoval vo výstupe na vrchol. No viem si predstaviť, ako by ma v tej chvíli ten nevyfotený výnimočný záber štval. Priznávam, že sa stále cítim byť viacej horalom ako fotografom, aj keď za posledné roky mám pocit, že sa to začalo pomaly obracať.
Tvůj lezecko-fotografický cíl? Plány v letošním roce?
Nejaké veľké plány na tento rok si nerobím, veľa akcii príde spontánne. Často sa rozhodujem z jedného dňa na druhý, hlavne kvôli počasiu. Verím ale, že sa aj tento rok sa okrem Slovenska dostanem aj niekam do Álp. Rád by som išiel pozrieť aj České Švajčiarsko. Určite by sa chcel niekedy dostať na Island a do Nórska . Videl som odtiaľ veľmi veľa krásnych fotiek. A samozrejme ma lákajú aj vyššie hory ako Himaláje, Andy alebo aj iné menej známe pohoria. Vďačný som, ale za každý východ aj západ slnka na horách hoc aj desať kilometrov od domova.
Díky a ať se daří
